Je to pieseň od Frankie goes to Hollywood, prvý odvážlivci sú na parkete o takú hodinu je už zábava v plnom

prúde. Ignác zbadal pekné baby, drgá do mňa, pozerám na ne a vravím Ignácovi:"Hovoríš teda, že nám prišla

korisť, ktorú berieš?" pýtam sa Ignáca.

                   "Tú s tými dlhými vlasmi,"povie

                   "Tú som chcel ja, ale keď som mu dal vybrať, Ignác vedel, ktorá je krajšia, ale vždy sa musel snažiť

aby dostal nejakú babu, ja som vždy skor vyčkával až to príde nejako samo, nadávam si trocha do hlupákov, nie

je ako ja, keby mi dal vybrať nechal by som mu tú krajšiu, mne zostala tá s krátkymi vlasmi, tiež je pekná. Aj tak

ma serie, že si tak nekompromisne vybral. Obidve sú blondínky, vypytujem sa jej na školu a rozne prkotiny. Pie

seň končí, sme s Ignácom pri plote, pozeráme za dievčatami.

                   "Ja som chcel ísť tiež pre tú dlhovlasú a le zbadal som, že škúli." nerád si priznávam porážku. Hrajú 

pieseň od Michaela Jacksona,slaďák, ideme po tie svoje, chytím tú svoju za boky, vidím, že aj Ignác si niečo špitá

s tou svojou."Odkiaľ sta,"pýtam sa jej a do mojich prstov ide z jej bokov úžasná elektrika.

                    "Z Poprádu,"zaťahuje východňársky.

                    "A vy odkiaľ?"

                    "My sme zo Skalice, zo záhoria, to je kúsok od Moravy."

                    "Koľký ste prišli, iba dvaja?"

                    "Mali sme ísť viacerí, ale nakoniec sa im nechcelo, ako sa voláš?"

                    "Elena." Začul som ako sa to isté opýtal Ignác, jeho sa volá Iveta.

                    "A ďalej?" pýta sa Ignác, neodpovedá mu, rozprávam sa s Elenou."Pred dvomi rokmi som maturovala

a potom som si urobila dvojročnú nadstavbu, robím psychoterapeutku, som tu s otcom a sestrou, býva tuto za cestou

na chate, je to dosť ďaleko, je to podniková chata z otcovej roboty." Pieseň končí a baby odchádzajú, strácajú sa

v dave. V kúte sa začala bitka, z jednej strany jeden húf a z druhej tiež, stretli sa ako na bojišti, ešte im chýbajú sekery

a kopije. za múrom prebehne okolo nás nejaký chalan a kričí:"Pepó-ó-ó šalení východňáři mne chtejí být, som kľudný,

ale Ignác sa očividne bojí, vidím, že by odtiaľto najradšej utiekol. Drží si žalúdok a vraví:"Ježiš, mne je zle z tej klobásky,

čo klobáska, kabanos to bol, ktovie čo bolo v ňom namiešané, aj kotlíkový guláš majú z kabanosu." Odchádza k bufetu,

kúpiť si minerálku, čaká v rade, za okienkom stojí nabúchaný Rambo tak okolo dvadsať rokov a pýta sa mladej kočky

kolegyne v zástere, ktorá mu pomáha v bufete:"Janka čo vzali ťa na tú výšku?" Ignác netrpezlivo prešľapuje, prichádza

naňho rad."Jednu minerálku si prosím."

                     "Minerálku dávam iba k alkoholu,ůpovie Rambo akoby len tak medzi rečou.

                     "Mne je fakt zle, "nedá sa odbiť Ignác

                     "Aj mne,"odpovie Rambo, odpálkoval Ignáca ako človeka, ktorý naňho skúša finty. Ignác prichádza za

mnou. Ignác zbadal tú svoju, podišiel k nej a opýtal sa jej:"Čo ideš si ešte zatancovať?"

                     "Nie, hľadám kamošku, nemáte niekto cigaretu?"

                     "Ignác ponúkni slečne cigaretu,"obraciam sa na Ignáca.

                     "My sme tu uže len dva dni, zajtra odchádzame.

                     "Áno? už idete preč? Rozpráva to akoby sa nič nedialo."Tak pozdravujte Skalicu,"povie s úsmevom.

                     "Ja si ťa nájdem,"povedal jej Ignác.

                     "Nenájdeš Iviet je veľa v Rimavskej, už musím ísť kamoška ma volá ahojte.

                     "Videl si ako ma odfajčila?" vraví mi Ignác

                     "Nemal si jej hovoriť, že si ju nájdeš, mala o teba záujem, ale ako si jej povedal že si ju nájdeš bola si už

istá a preto aj odišla, mal si počkať až bude tancovať a ke´d príde slaďák zaútočiť, určite by ťa neodmietla, videl si ako

sa tu obšmietala, taký umelec a nevyznáš sa v babách, daj cigaretu Ignác nech si zapálim, ja ke´d si zapálim som úplne

oslabený, keď si zapálim vtedy by ma zbilo aj malé decko,ako malé decko oslabené sa motám, akoby som mal kovad

linu na pleciach, poď ideme do gulí, možno mala chalana a ty si pre ňu zďaleka, čo by to bol za vzťah? Čo si jej vravel,

že odchádzame, choď za ňou."

                      "Videl si ako sa robila, že nemá záujem? povedal Ignác. Poťahuje z cigarety a snaží sa robiť krúžky,ale

nejde mu to. "Idem sa vyšťať, zbalíme stan a ideme do gulí,"vravím Ignácovy.

                       "Možno sme mali ísť sa posadiť k nejakým babám ku stolu, požiadať či si možme prisadnúť a už by to

bolo, nevyskúšame ísť na ten kamenáč? ja som to vravel, že sme mali ísť do tej záhrady."

                       ˇ"Čo si ty vravel,"poviem Ignácovi podráždene.

                      "Nejdeme do tých vyšných Ružbách?"

                      "To by bolo to isté, sme len dvaja takto sa nedostaneme do nejakej partie báb.

                      "Počkajme do rána,"prosíka Ignác.

                      "Dobre, " poviem a idem k vode, Ignác ostáva na diske. Keď sme sa stretli v stane povedal som mu, že

zatiaľ čo bol on na diske bola pri našom stane tá jeho Iveta a pýtala sa naňho, samozrejme som si to vymyslel, to má

za to, že tak nekompromisne sa zachoval i keď na minulom čundri ma prehováral aby som šiel za jednou do stanu.

Zobudil som sa a Ignáca nikde, už je dvanásť hodín. Prišiel až o jednej, ktovie kedy vstával.Natešený mi vraví:"Išiel som

na ten kamenáč, bolo to poriadne ďaleko, človeče ja som ju tam stretol na trhu, bolo to presne tie sekundy nalinkované,

njprv so šiel do obchodu, skor som neveril, že by som ju mohol stretnúť a tu ona zrazu predomnou na trhu, pýtam sa jej:

si to ty Iveta? bavili sme sa a povedala mi, že býva na tej istej chate ako tá tvoja ich otcovia robia v jednej a tej istej firme,

povedal som jej, že píšem a ona sa ma opýtala, že či nejaké športové poviedky, ja som teda ale športovec, poznáš ma.

Chcel som ju ísť vyprevadiť ale nechcela, idem sa vyšťať."

                       "Tak je tu so mnou na čundri a úplne na mňa kašle, chodí si za babou. Ignác sa vrátil, balíme spacáky a stan.

                       "Neboj sa Igno, nepojdeme hneď domov. Čo si myslíš, že som taká krysa, zastavíme sa v Zoo v Bratislave

a pojdeme potom na zlaté piesky."

                       "Toto, keď niekomu povieme, že sme boli na druhom konci republiky a potom šli do Zoo preto, že sa nám

nedarilo, tak neviem čo povie." Zbalený so všetkou batožin ľahneme si pri ceste na svahu do trávy, ale o chvíľu sa dvíhame,

lebo by sme určite zaspali, vybiehame hore kopcom , stopujeme, hneď prvé auto nám zastavuje. "Potrebovali by sme kúsok

zviesť, keby ste boli taký dobrý," Povie Ignác 

                        "Idem do Čiech, je to váš smer?

                        "Ďakujeme, sme radi ,vyhovuje, sadaj Ignác, ideme do Michaloviec,"poviem pánovi.

                        "Nie si ty náhodou šerif,"povie trochu nahnevane Ignác. Zasmejem sa lebo si seba predstavím so šerifskou 

hviezdou na prsiach, keď Ignác niečo povie to stojí zato, nasadáme.

                        "Tak som nasratý,"povie starký. Pomyslám si nie si sám kámo.

                        "Vlastne som si spomenul ja idem vrchom do Čiech, nejdem cez Michalovce, je mi ľúto chlapci."

Pozeráme naňho nechápavo či si snáď nerobí žarty, ale zistíme že to myslí úplne vážne lebo mi otvoril dvere, vysadáme.

                        "Prepáčte chlapci,"povie, pridáva plyn, vystrčí hlavu z okna a povie nazdar. Už sa rozbieha, keď mu Ignác

na pozdrav buchne silno nechtiac po streche, ostala tam poriadna priehlbina, ale to starký nepočul pre hluk motora. Motor

zavrčí a je preč. "Ty si mu tú kapotu úplne prevalil,"smejem sa, "videl si, zostala mu tam poriadna priehlbina."

                         "To som nechcel, nebol to zlý úmysel, chcel som ho naozaj len pozdraviť." Ignác je z toho celý vyplašený a

vraví::"Je to podobné ako keď som bol chlapec a bývali sme vo vyšných Ružbachoch vo Švédskych domkoch, na madlách

na terase pred vchodom do budovy mali červené muškáty. S jedným som sa poihrával až som ho zlomil, zapichol som ho do

hliny a dlho strážil aby sa neprevrátil do hliny a keď prichádzala upratovačka stále som ho napravoval aby náhodou nespadol."

Ideme peši, je to dosť dlhá štreka, trvalo nám to do Michaloviec dobré dve hodiny. Zbadáme dedka o palici Ignác sa ho 

pýta na cestu, dedko nám to vysvetľuje. Keď ho necháme napospas osudu začujeme ako opodial s hlavou zaklonenou k nebu

vykrikuje:"Ale si nám dal, ale si nám dal." je nám jasné ako to myslí, takto aj my dopadneme, to by bolo ešte dobre, len nech

by sme boli v starobe sebestačný a nemusel sa o nás nikto starať, kto vie aké kurvy sa vykľujú z našich detí. "Jane, takto aj my

dopadneme,"preruší ma z premýšľania Ignác. Po druhej strane chodníka ide vychudnutý muž kosť a koža, nohavice mu vejú na

kostiach ako zástava, vravím Ignácovi:"Brácho ti ide."

                           "Vyzerá ako samuray, to je samuray,"povie Ignác, divaj tie fúzy." Ignác začne dosť silno spievať:"samurá-á-á-y

samurá-á-á-y narara sagestá-á-á-á-j ouo, ouo, je to z jednej veľmi známej populárnej piene z osemdesiatych rokov. Ocitáme sa

pred záhradnou reštauráciou, vchádzame cez pootvorenú bránu dnnu, záhradné reštiky to je naše. Vchádzame do reštiky, ku

pujem dve piva, Ignác chce aj rum a tak si ho dám aj ja. Sadneme si vonku do záhrady, je teplo ale našťastie sedíme pod 

stromom. Niekoĺkokrát to otočíme a už sme aj trochu pod parou:"Pozri aká je krásna modrá obloha, ani mráčka. Rozprávame

sa a ani sa nenazdáme ako čas uletel. Na železnom zábradlí hneď vedľa brány sedí dievča, beriem pivo a idem k bráne, vykú

kam akoby som niekoho čakal. Z ulice pribehne ku mne čierne mača a do toho prechádza okolo brány malé dievča, može mať

tak dvanásť rokov, popri nohe  jej ide pekný vlčiak, ťahá vlčiaka so strachom od mačaťa, so smiechom poznamenávam:"nech

ho kľudne zožerie, nie je moje." Dievča sa prestalo báť a usmialo sa. Zasmiala sa aj dievčina na zábradlí."dáš si niečo?

pýtam sa.

                    "Keď tak malú kofolu, odpovedá. Idem naspať do reštiky a prinesiem jej odtiaľ kofolu., podávam jej ju a ona 

mi hĺadí uprene do očí a opýta sa:"Tiež na súťaž?"

                    "Ja nie , on je spevák, on ide, "klamem. Čo, už ju nikdy neuvidím. Už bol na nejakej súťaži, ale teraz to má určite

v pláne, trepem od veci.

                    "Celkom dobré kapely tam sú."

                    "Nó, hlavne tá jedna."

                    "Ktorú myslíš?"

                    Tú čo mala takú chytľavú vec, jak sa to volali už si nespomínam, my to vypadlo aj názov aj kapela."

                    "Myslíš asi Tárnap, tí mali dobrú pecku, dobrú skladbu si pripravili. Najprv sú kapely a až potom spevácisólisti.

Vy ste čo kapela, alebo sólisti?"

                    "Ignác vyprávaj toť slečna je tiež umelec."

                    "Si sólista, alebo máš kapelu,"opýtala sa baba Ignáca.

                   "Á-á-sólista jednoznačne som chcel byť, ale nechcel som to chalanom v kapele spraviť, že sa na nich vykašlem

tak sme prišli ako kapela."

                   "Ako sa voláte?"

                   "Chceli sme sa volať čurme-durme, ale potom nás jeden prehlasoval a dali sme si názov Korče-Nadret."

Ešte že sa Ignác nezamotal a nedal sa zaskočiť. Viem, že názvy kapel ktoré vymýšľali nie sú názvy ale vlastnoručne vymyslené

nadávky, keď má Ignác nervy tak ako trebárs: Medea-korzet, sastre norme, trupta- tere atď

                   "Máme asi tak hodinu a pól čas, ale keďže vy ste kapela, mali by ste tam už asi ísť.Najprv sú kapely a potom až

speváci, vlastne to som už vravela."

                   "My už pojdeme, len sa poď s nami trocha nadýchať čerstvého vzduchu tu po parku je taký chodníček, dáme

ešte pivo a rum a ideme." Ako ideme nejaký frajer čo šiel popred nás, takmer vyšiel až na obrubník, hnevám sa a poviem:"Hen

ten tuším chce výjsť tým autom až po schodoch do tamtoho kostola. Tuším by sme mali už ísť na tú súťaž, ty choď popredu,

my si ešte dáme pivo a rum."

                   "Ale ja mám viac času ako vy."

                  "Nech je ako chce, veď sa tam so slečnou na súťaži stretneme.,"poviem. Bojím sa, že budeme musieť s pravdou

von, tak sme sa zamotali.

                   "Aj ja si dám rum, aj ja mám trému, hlavne ke´d nahrávam v štúdiu. Aj ja by som si dala rum a potom sa pojdeme 

prejsť a potom pojdeme spolu na súťaž."